To je i začiatok príbehu jednej z najstarších malackých stavieb - Kostola najsvätejšej Trojice (biely kostol), postaveného v roku 1604. To je minimálne o polstoročie skôr, ako bol postavený jeho mladší brat - Františkánsky kláštor (čierny kláštor), ktorý je známy najmä kópiou svätých schodov.
Tento pôvodne protestantský kostol bol v roku 1672 po prevzatí katolíkmi prestavaný a bola dokončená i jeho veža. Tu pramení i názov blogu: Koho panstvo – toho náboženstvo. Zmenou náboženstva pána územia prišlo i k zmene náboženstva ľudí žijúcich v jeho panstve a Malacky určite neboli v tej dobe výnimkou. Ktovie, ako by Malacky dopadli, keby územie pripadlo moslimom, budhistom .... :-)
Kostol prešiel rozličnými štýlmi súvisiacimi s dobou od neskorého gotického cez renesančný, až po barokový. Veža kostola slúžila ako pozorovacie miesto pre vznik požiaru (čo však nezabránilo tomu, že samotný kostol v roku 1808 vyhorel), ale aj ako pozorovacie miesto v prípade vojny.
Poloha kostola na križovatke ciest v minulosti - cesta z Moravy do Bratislavy alebo Viedne - dávala kostolu dôležitosť a vznik prvého námestia. Bolo to miesto stretávania sa malačanov, ako i obchodníkov či ľudí zo širokého okolia. O jeho jedinečnosti svedčí i to, že ho svojimi maľbami vyzdobil i slávny malacký maliar Anton Veselý, syn známejšieho rodáka Alojza Veselého a jeho obraz Najsvätejšej trojice dodnes skrášľuje interiér kostola. Svoju výnimočnosť kostol nestratil ani príchodom Františkánov do Malaciek, stále bol v správe farárov. Až rokom 1925 smrťou malackého farára Dr. Kováča začal strácať na význame, nakoľko prešiel pod správu františkánov.
Kostol bol naposledy renovovaný v rokoch 2011-2012 a je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok.
Tento náš Farský kostol, nazývaný tiež Biely, Dolný, resp. Kostol najsvätejšej Trojice tvorí spoločne s Františkánskym kláštorom ako i Synagógou trojicu stavieb, ktoré skrášľujú a vyzdvihujú malackú históriu, ktorou sa nemôže pochváliť žiadne iné mesto.
Váš Robo
Hrdý malačan